Žufanka strieborná naprieč českou kinematografiou

„Hliník se odstěhoval do Humpolce!“ Nie náhodou sa nám niektoré české filmy vryli do pamäte natoľko, že veľké state ich scenárov vieme odrecitovať s väčšou ľahkosťou než Mor ho. Bolo by pokrytecké tvrdiť (aj keď ste to zrejme čakali), že je to výlučne vďaka žufanke, i keď ku kvalite mnohých filmových diel nepochybne prispela. O tom potom. Prejdime najprv krátkym kultúrnym exkurzom.

Česká kinematografia neustále produkuje množstvo filmov, občas aj pozerateľných (každoročne je dokonca k dispozícii niekto, komu možno odovzdať Českého leva). Možno za to obdivovať tvorivosť českých producentov, režisérov, scenáristov a iných –ov (dámy, odpusťte prosím vynechanie feministických koncoviek) z oblastí nahrávacích štúdií. Avšak podobná tvorivosť by sa našla snáď i na Slovensku. Prečo filmy nie?

Treba brať na zreteľ voľnejší životný rytmus bratov Čechov, pretože na rozdiel od nás - Slovákov (ako možno s troškou cynizmu podotknúť) nie sú po metanolových škandáloch zviazaní neustálym vysedávaním v krčme. A aj tí štamgasti, čo vždy dávali prednosť pivu, ,,hospody“ vyhľadávať nepotrebujú, pretože viesť polemiky o politike v súvislosti s tak skorumpovanou politickou scénou ako je tá česká, sa naozaj neoplatí. Tvorcovia majú teda viac času aj na pozorovanie mimokrčmového života a na písanie uveriteľných scenárov. Navyše, nie všetci českí herci bývajú v P(p)aneláku. Vďaka tomu majú k dispozícii menej stiesnené priestory a miesto pre rozvíjanie  ušľachtilej a ducha povznášajúcej filmovej kultúry.

Iste, mnohé populárne filmy vznikli ešte za čias socialistického Československa, a teda má na nich čiastočnú zásluhu aj náš národ (a neraz i naši herci), no notoricky známe hlášky si napriek tomu premietame v češtine. A je to spravodlivé. Čechov predsa bolo, je a (ak nezačnú prevyšovať homosexuálne zväzky) aj bude viac...

A teraz späť k striebornej žufanke. Ako prispela ku kvalite českého filmu ona? Keďže hliník (Aluminium - Al) bol v Humpolci, namiesto neho mnohým filmom nenahraditeľný striebristý lesk dodala strieborná žufanka (Argentum – Ag). V mnohých obľúbených snímkach si zahrala menšiu či väčšiu vedľajšiu rolu.

Znie to ako banalita? Bez žufanky by mnohé filmové úseky museli byť vyňaté. Posúďte jej prínos sami:

,,Marečku, podejte mi pero!“ (1976)

Za žufanku polievky si zaslúži len ten, kto má dobré vysvedčenie.

Babičky dobíjejte přesně! (1983)

Bez babičky sa strieborná žufanka neskvie čistotou.

Vesničko má středisková (1985)

Večera bez stiebornej žufanky je ako „vesnice“ bez JRD.

Slunce, seno a pár facek (1989)

Alkohol (bez metanolu), cigarety a strieborná žufanka.

Pelíšky (1999)

,,Soudruzi z NDR“ našťastie urobili chybu a striebornú žufanku plastová nenahradila...

...a tak sa z jej prítomnosti môžeme tešiť aj vo filmoch nového milénia.

Román pro muže (2010)